Hronská
Dúbrava/Banská Štiavnica/Bratislava 28. októbra (TASR) - Výstavba novej
železničnej trate medzi Hronskou Dúbravou a Banskou Štiavnicou sa
začala v roku 1943. Nová trať, ktorá neskôr dostala názov Trať mládeže,
mala nahradiť pôvodnú úzkokoľajku s vozňami ťahanými legendárnou
štiavnickou "Ančou". Výstavbu prerušilo Slovenské národné povstanie
(SNP), pričom povojnová stavba železnice napredovala pomaly. Aj preto
Zväz slovenskej mládeže v roku 1947 navrhol, že trať dokončia mládežníci
na dobrovoľníckej báze.
V pondelok 28. októbra uplynie 75 rokov od dokončenia Trate mládeže.
Povojnová výstavba Trate mládeže sa oficiálne začala 5. apríla 1948.
Výstavbu ukončili 28. októbra 1949 a o dva dni neskôr, 30. októbra, ju
slávnostne otvorili. Na výstavbe sa zúčastnilo viac ako 47.000
brigádnikov z celej republiky, z toho okolo 1600 mladých ľudí zo
zahraničia, najmä z Bulharska, Poľska a Francúzska. Pri stavbe trate sa
zrodil aj slovenský folklórny súbor Lúčnica. V roku 1949 nakrútil o
výstavbe Trate mládeže Vladimír Bahna dokument Oceľová cesta.
Podľa Petra Oravca z Klubu historickej techniky pri Rušňovom depe vo
Zvolene bola Banská Štiavnica na železničnú sieť Rakúsko-Uhorska
pripojená 10. augusta 1873, keď sa začala prevádzka na úzkorozchodnej
železnici Hronská Breznica - Banská Štiavnica. Železnica s rozchodom
1000 milimetrov (mm) sa v železničnej stanici Hronská Breznica pripájala
k širokorozchodnej trati Budapešť - Zvolen - Vrútky.
"Geopolitické zmeny po roku 1918, hospodárska kríza, strata pôvodných
trhov spôsobili úpadok hospodárstva v regióne Banskej Štiavnice. Úpadok
mnohí odôvodňovali aj nedostatočnou výkonnosťou úzkorozchodnej
železnice. Zástupcovia mesta preto štátne orgány prvej Československej
republiky (1918 - 1938) požiadali o prestavbu trate na trať s rozchodom
1435 mm," uviedol pre TASR Oravec.
Samotná výstavba trate sa podľa neho začala v období vojnovej Slovenskej
republiky (1939 - 1945) slávnostným výkopom 6. októbra 1943. Po
vypuknutí SNP a v dôsledku následných vojnových udalostí sa práce na
prestavbe zastavili. Ani po oslobodení výstavba trate nepokračovala,
lebo pracovníci a technika boli potrebné pri naliehavejších prácach.
V roku 1946 sa uvažovalo dokonca o úplnom zastavení stavby, proti čomu
18 obcí v okolí Banskej Štiavnice reagovalo rezolúciou, ktorou vyzývali
najvyššie štátne orgány na dokončenie prestavby trate. Stavbu zaradili
do dvojročného plánu, ale na jej dokončenie chýbali finančné prostriedky
v plnej výške.
Situácia sa zmenila v roku 1947, keď sa Ústredie Slovenského zväzu
mládeže snažilo nájsť miesto na zapojenie mladých ľudí do výstavby
republiky a obnovy národného hospodárstva. "Na bratislavskom zjazde
brigádnikov 25. a 26. októbra 1947, na ktorom sa hodnotili výsledky
prvej mládežníckej stavby - obnovy vypálenej obce Baláže-, padol návrh
na výstavbu trate Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica.
Ústredie Slovenského zväzu mládeže koncom roka 1947 predložilo návrh, že
mládež postaví nezačatú časť trate od stanice Hronská Dúbrava. Po
rokovaniach na Povereníctve dopravy podpísali 27. februára 1948 dohodu
medzi Povereníctvom dopravy a verejných prác a Ústredím Slovenského
zväzu mládeže. Od 1. apríla 1948 niesla stavba názov Trať mládeže.
Termín ukončenia stavby stanovili na 28. októbra 1949," vysvetlil
Oravec.
Aj po spustení prevádzky Trate mládeže 30. októbra 1949 pokračovala jej
ďalšia dostavba do roku 1951. Dokončovali sa budovy staníc, pričom na
dostavbe sa zúčastňovali opäť aj brigádnici.
"Časť brigádnikov prešla aj na iné stavby, ktoré boli neskôr tiež
označované ako stavby mládeže - Priehrada mládeže, Dedina mládeže.
Skúsenosti nadobudnuté pri Trate mládeže využili mladí brigádnici aj pri
stavbe Trate družby - zdvojkoľajnenie železnice Slovenské Nové Mesto -
Kráľovský Chlmec a Kuzmice - Michaľany," dodal Oravec.
Po spustení prevádzky na Trati mládeže sa zastavila prevádzka na
pôvodnej úzkorozchodnej železnici. Všetka doprava sa začala realizovať
len po Trati mládeže. Na začiatku prevádzky premávalo medzi Hronskou
Dúbravou a Banskou Štiavnicou 12 párov osobných vlakov. Vlaky osobnej
dopravy ťahané parnými lokomotívami premávali na trati do 30. augusta
1953, keď sa začali používať motorové rušne.
Súčasná intenzita železničnej dopravy na Trati mládeže je podľa Oravca
nízka. Vlaky osobnej dopravy premávajú len počas víkendu a prázdnin.
Nákladná doprava je za posledné roky tiež minimálna. Na počet
cestujúcich využívajúcich vlaky osobnej dopravy mala vplyv okrem polohy
železničnej stanice v Banskej Štiavnici aj nadväznosť ďalšej vlakovej a
autobusovej dopravy. Cestujúci z regiónu si našli iné alternatívne druhy
dopravy.
"Druhým faktorom, ktorý znižuje využívanie osobnej dopravy, je
skutočnosť, že grafikon vlakovej dopravy v posledných rokoch neuvažuje
so zastavovaním rýchlikov v Hronskej Dúbrave. Tým sa prakticky na
minimum znížila pre turistov možnosť návštevy Banskej Štiavnice, ktorá
je na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Trať
mládeže je postavená v náročnom horskom teréne Štiavnických vrchov so
zaujímavými mostami, zárezmi, vrcholovým tunelom. Trať, spôsob výstavby,
okolitá príroda a Banská Štiavnica sú vhodným lákadlom pre jazdy
mimoriadnych historických vlakov," uviedol pre TASR Oravec.